Vykurovanie fotovoltikou: dá sa kúriť zo slnka?

Dá sa kúriť fotovoltikou?

Fotovoltika vyrába elektrinu. Teplo z nej vznikne až v spotrebiči: v elektrickom kotle, v infrapaneli, vo výhrevnej špirále bojlera alebo v tepelnom čerpadle. Na otázku „fotovoltika na kúrenie áno či nie“ preto neexistuje jedna odpoveď. Záleží na tom, čím teplo vyrábate a kedy ho potrebujete.

Problém je v čase. Kúri sa hlavne od jesene do jari, keď sú dni krátke, slnko nízko a často je zamračené. Na panely môže napadnúť sneh. Vyrábajú vtedy niekoľkonásobne menej než v lete. Výrobca tepelných čerpadiel Viessmann vo svojom vysvetlení kombinácie tepelného čerpadla a fotovoltiky otvorene uvádza, že v zime, pri oblačnosti a v noci výroba nestačí a dom ostáva odkázaný na sieť.

Fotovoltika teda môže časť kúrenia zlacniť. Dom, ktorý by sa celú zimu vykuroval iba z vlastných panelov, je pri bežnej rodinnej streche na Slovensku nereálny.

Koľko vyrobia panely v zime a koľko v lete

Nasledujúce čísla sú modelové, nie namerané na konkrétnom dome. Pochádzajú z európskeho nástroja PVGIS 5.3 (výpočet z 21. 10. 2026, dlhodobé klimatické údaje 2005–2023). Predpoklady: panely s výkonom 5 kWp (kilowatt-peak, teda výkon panelov za štandardných skúšobných podmienok), sklon 35°, orientácia na juh, straty systému 14 %.

Čo z tabuľky vyplýva:

• Júl vyrobí takmer štyrikrát viac než december (726 oproti 195 kWh).
• November až február spolu dajú asi 1 019 kWh, teda necelú šestinu ročnej výroby.
• Od októbra do marca vznikne asi 1 999 kWh, približne tretina roka. Zvyšné dve tretiny pripadnú na mesiace, keď sa takmer nekúri.

V iných mestách je obraz podobný. Rovnaký systém na juh vyrobí podľa PVGIS v decembri v Banskej Bystrici asi 193 kWh a v Košiciach asi 163 kWh. Ak panely smerujú na východ alebo západ, decembrová výroba v Bratislave klesne asi na 97 kWh. Dvojnásobný výkon (10 kWp) zdvojnásobí aj zimnú výrobu: v Bratislave asi 390 kWh v decembri.

Ide o mesačné priemery. Konkrétny zimný týždeň môže byť pod snehom alebo hmlou výrazne horší a slnečný mrazivý deň zase lepší. Podrobnejšie o výrobe v článku o výrobe fotovoltiky a o fotovoltike v zime, vplyv natočenia striech rozoberá orientácia a sklon panelov.

Prečo ročný súčet klame

Častá úvaha znie: „Dom spotrebuje na kúrenie toľko kWh ročne, panely vyrobia rovnako veľa, takže kúrim zadarmo.“ Táto rovnica nefunguje. Ak sieťová fotovoltika vyrába v lete viac, než dom spotrebuje, prebytok odíde do siete. V decembri ho späť nedostanete ako vlastnú elektrinu. Dostanete len to, čo vám za neho podľa zmluvy zaplatí výkupca, a zimnú elektrinu kupujete za bežnú cenu.

Výnimkou môže byť služba typu virtuálna batéria, ktorú ponúkajú niektorí dodávatelia. Nie je to fyzické uskladnenie energie, ale zmluvný účet s vlastnými poplatkami a podmienkami. Ako funguje, vysvetľujeme v článku virtuálna batéria.

Pri kúrení teda nerozhoduje ročný súčet, ale to, koľko tepla dom potrebuje v jednotlivých zimných mesiacoch a dňoch. Tento údaj vám PVGIS ani výrobca panelov nedá. Musí vychádzať z vašej spotreby alebo z výpočtu tepelných strát domu.

Elektrický kotol, infrapanely a fotovoltika

Elektrický kotol, elektrické priamovýhrevné radiátory aj infrapanely (sálavé panely na stenu či strop) fungujú v princípe rovnako. Elektrinu menia v odpore priamo na teplo, približne v pomere 1 : 1. Z 1 kWh z panelov je asi 1 kWh tepla, viac z nej nevznikne.

Pri spojení s fotovoltikou to znamená:

• V zime pokryjú panely len malú časť. Celý decembrový priemer systému 5 kWp v Bratislave (asi 6,28 kWh za deň) predstavuje rovnaké množstvo tepla. A to len za predpokladu, že by všetko išlo do kúrenia a nič do domácnosti.
• Výroba nesedí ani počas dňa. Panely vyrábajú okolo poludnia, najviac tepla dom stráca v noci a ráno. Bez zásobníka tepla sa poludňajšia výroba využije len na to, čo práve kúri.
• Prechodné obdobie je iné. V marci, apríli alebo októbri, keď je výroba vyššia a potreba tepla menšia, môže fotovoltika pokryť citeľne väčšiu časť kúrenia.

Infrapanely nemajú pri fotovoltike žiadnu zvláštnu výhodu oproti inému priamemu elektrickému kúreniu. Rozdiel je v spôsobe, akým teplo odovzdávajú do miestnosti, nie v tom, koľko tepla vznikne z kilowatthodiny.

Fotovoltika a tepelné čerpadlo

Tepelné čerpadlo neohrieva elektrinou priamo. Elektrinu používa na to, aby prečerpalo teplo z vonkajšieho vzduchu, zeme alebo vody do domu. Preto dodá viac tepla, než spotrebuje elektriny. Rovnaká decembrová výroba z panelov tak pokryje väčšiu časť kúrenia než pri elektrickom kotle.

Koľkokrát viac tepla čerpadlo dodá, nie je pevné číslo. Závisí od konkrétneho čerpadla, od vonkajšej teploty a od teploty vody, ktorú treba do kúrenia dodať. V najväčších mrazoch, keď je výroba z panelov najnižšia, býva tento pomer najhorší. Údaje výrobcov platia pre presne určené skúšobné podmienky, nie ako celoročný priemer vášho domu, preto tu žiadny univerzálny pomer neuvádzame.

Ani tepelné čerpadlo nezmení základný fakt: v zime, v noci a pri oblačnosti panely nestačia a čerpadlo berie elektrinu zo siete.

Ako čerpadlo „počúva“ fotovoltiku

Aby čerpadlo bežalo viac vtedy, keď panely vyrábajú, potrebuje riadenie. Mnohé čerpadlá majú vstup SG Ready, teda svorky, cez ktoré mu iné zariadenie môže dať signál, že je k dispozícii lacná alebo vlastná elektrina. Čerpadlo potom napríklad viac nahreje zásobník.

Ako to vyzerá v praxi, ukazuje manuál regulátora Fronius Ohmpilot. Ten meria tok elektriny elektromerom (Smart Meter) a reléom spína vstup SG Ready tepelného čerpadla. Podmienkou je, že čerpadlo aj fotovoltika sú za tým istým elektromerom. Či vaše čerpadlo takéto riadenie podporuje, treba overiť v jeho manuáli. Univerzálny zoznam kompatibility neexistuje.

Kombinácii oboch zariadení sa podrobne venuje článok fotovoltika a tepelné čerpadlo. Ak sa rozhodujete, do čoho investovať skôr, pozrite si fotovoltika alebo tepelné čerpadlo. Výber, typ a dimenzovanie samotného tepelného čerpadla tu nerozoberáme. Tejto téme sa venuje náš sesterský web Cena tepelného čerpadla.

Čo zmôže batéria a čo nie

Domáca batéria k fotovoltike uloží energiu na hodiny, nie na mesiace. Cez deň sa nabije a večer či v noci dodá energiu do domu. Letné prebytky do zimy neprenesie.

V zime je navyše problém, že nie je čím batériu nabiť. Priemerný decembrový deň systému 5 kWp na juh v Bratislave dá podľa PVGIS asi 6,28 kWh. Batériu s využiteľnou kapacitou 10 kWh by teda v priemernom decembrovom dni nenabil ani vtedy, keby dom cez deň nespotreboval nič. Pri kúrení, ktoré beží aj počas dňa, zostane na nabíjanie ešte menej.

Batéria má pri kúrení zmysel skôr na jar a na jeseň, keď cez deň vznikajú prebytky a večer sa ešte kúri. Väčší zásobník teplej vody môže v podobnej úlohe poslúžiť ako „tepelná batéria“: cez deň sa nahreje a teplo vydá neskôr.

Ak sa batéria nabíja v chlade, napríklad v nevykurovanej garáži, ohrev článkov môže sám spotrebovať časť uloženej energie. Upozorňuje na to napríklad Huawei pri svojom domácom úložisku. Ako vybrať batériu a kedy sa oplatí, rozoberá návod batéria k fotovoltike, kapacitu rieši článok kapacita batérie.

Ohrev teplej vody a kúrenie prebytkami

Teplá voda sa spotrebúva celý rok, aj v lete, keď fotovoltika vyrába najviac. Preto je ohrev vody prebytkami najspoľahlivejšie tepelné využitie panelov. Pri kúrení býva prínos najmä v prechodnom období.

Existujú tri bežné spôsoby:

Regulátor prebytkov (AC)

Zariadenie sleduje, koľko elektriny by inak odišlo do siete, a plynule ju posiela do výhrevnej špirály bojlera alebo akumulačnej nádrže. Napríklad Fronius Ohmpilot podľa stránky podpory výrobcu plynulo reguluje odporové spotrebiče s výkonom od 0 do 9 kW. Nie každá špirála či elektronický termostat je s ním kompatibilný.

Priamy ohrev z panelov (DC)

Samostatná skupina panelov je pripojená priamo na špeciálnu výhrevnú špirálu v zásobníku, bez bežného meniča. Na Slovensku sa takéto riešenia predávajú aj pre podlahové kúrenie alebo nádrže zapojené do vykurovacej vody. Ide o samostatný systém, nie o využitie prebytkov sieťovej fotovoltiky.

Tepelné čerpadlo na vodu

Ohrieva vodu s menšou spotrebou elektriny než špirála. Riadi sa podobne ako tepelné čerpadlo na kúrenie.

Pozor na jednu vec: regulátory majú okrem prebytkového režimu aj režim minimálnej teploty, ktorý vodu dohreje, keď slnko nesvieti. Vtedy berú elektrinu zo siete. Manuál Ohmpilotu tieto dva režimy výslovne rozlišuje.

Podrobnosti o zapojení a výbere nájdete v článku fotovoltika na ohrev vody. Ďalšie možnosti využitia prebytkov sú v článku čo s prebytkami z fotovoltiky. Ak zvažujete slnečné kolektory, ktoré vyrábajú priamo teplo, pozrite si porovnanie fotovoltika vs. slnečné kolektory.

Ako postupovať, ak chcete fotovoltikou znížiť náklady na kúrenie

1. Zistite spotrebu po mesiacoch. Ak už kúrite elektrinou, pozrite sa na faktúry alebo údaje z elektromera za zimné a letné mesiace. Rozdiel medzi nimi približne ukáže, koľko ide na kúrenie.
2. Porovnajte to s mesačnou výrobou, nie s ročnou. Odhad pre vašu strechu dá PVGIS alebo naša kalkulačka. Pozerajte najmä na november až február.
3. Rátajte s tým, že v zime pôjde väčšina tepla zo siete alebo z iného zdroja. Fotovoltiku navrhujte tak, aby dávala zmysel celý rok (pozri vlastná spotreba fotovoltiky), nie podľa decembra.
4. Využite letné prebytky na teplú vodu a prechodné obdobie na prikurovanie.
5. Ak meníte zdroj tepla, nechajte si od odborníka spočítať tepelné straty domu. Návrh kúrenia patrí k nemu, nie k návrhu fotovoltiky.
6. Overte riadenie. Ak má fotovoltika ovládať čerpadlo alebo bojler, zistite v manuáloch oboch zariadení, či spolu vedia komunikovať.

Časté otázky